O pohybe, zdraví, dýchaní a živote.

Moja cesta sa začala na Fakulte telesnej výchovy a športu. Pôvodne som chcel najmä lepšie rozumieť tréningu a ľudskému telu. Nakoniec ma to chytilo natoľko, že som na škole zostal až po PhD. a niekoľko rokov sa venoval aj výskumu – zaujímalo ma najmä to, ako spôsob vykonania pohybu a technika cvičenia ovplyvňujú silový výkon.

Práve počas doktorandského štúdia som však zistil jednu celkom podstatnú vec: veda ma baví, ale oveľa viac ma baví ju používať, než ju tvoriť. Čítať výskum, premýšľať nad ním, prepájať ho s praxou a skúšať, čo z neho má reálny zmysel pre človeka, mi bolo vždy bližšie než samotný akademický proces.

Už počas tretieho ročníka som však začal pracovať s ľuďmi ako tréner. Najskôr s bežnou populáciou, neskôr ma cesta zaviedla aj k vrcholovému športu. Viac ako päť rokov som pôsobil pri slovenskej basketbalovej reprezentácii – najskôr ako masér a neskôr ako kondičný tréner. Popritom som pracoval aj v basketbalových kluboch Prievidza a Inter Bratislava a vďaka reprezentácii som mal možnosť absolvovať aj stáž v basketbalovom Reale Madrid.

Bolo to obdobie, keď som riešil hlavne výkon. Silu, rýchlosť, kondíciu, návrat po zranení a všetky tie veci, pri ktorých sa dá veľmi pekne hádať o detailoch tréningového programu.

Postupne som však zistil, že ma čoraz viac zaujíma človek, ktorý za tým výkonom stojí.

Začal som sa viac venovať pohybu, dýchaniu, bolestiam pohybového aparátu, stresu, spánku, návykom a tomu, ako tieto veci spolu súvisia v bežnom živote. Absolvoval som množstvo vzdelávaní zo športu, fyzioterapie a práce s dýchaním a skúsenosti z vrcholového športu som postupne preniesol najmä do práce s ľuďmi, ktorí jednoducho chcú byť zdravší, cítiť sa lepšie a aby ich telo čo najdlhšie poslúchalo.

Nie som fyzioterapeut ani lekár a ani sa na nich nehrám. Ak problém presahuje moje kompetencie, spolupracujem s ľuďmi, ktorí sú v danej oblasti lepší ako ja. Čím som starší, tým viac považujem schopnosť povedať „toto už nie je moja parketa“ za celkom užitečnú odbornú zručnosť.

V roku 2023 som sa rozhodol svoju prácu rozšíriť ešte o ďalší rozmer a nastúpil som do dlhodobého terapeutického výcviku Person-Centered Approach podľa Carla Rogersa. Zaujíma ma totiž nielen to, ako človek cvičí, dýcha alebo spí, ale aj prečo niektoré veci robí, čo prežíva a čo mu bráni niečo vo svojom živote zmeniť.

Dnes preto svoju prácu vnímam pomerne široko. Pracujem s pohybom, dýchaním, tréningom, stresom, návykmi a zdravým životným štýlom. Robím individuálne konzultácie, pracujem s klientmi a pre firmy pripravujem prednášky a workshopy na témy zdravia, výkonu, stresu, spánku či dýchania.

A čím dlhšie sa tomu venujem, tým menej verím na jeden zázračný cvik, metódu alebo biohack. Väčšinou ide skôr o to pochopiť človeka, jeho život a nájsť pár vecí, ktoré mu dávajú zmysel a ktoré dokáže robiť dlhodobo.